29. septembra 2022 2022-09-29 Anchorage – Ushuaia 110. deň

Anchor - Ushu 110. Deň

PUERTO VALLARTA – PUNTA PÉRULA

O 06:45 ešte bola hlboká tma, ale som už ťahal čiaru na juh. Cesta na pobreží je veľmi kľukatá a aj veľmi zlá, s množstvom retardérov.
Myslel som si, že bude ešte prázdna, ale mnoho ľudí išlo do práce a tiež bolo veľa zásobovacích nákladiakov. Nestíhal som zažínať a zhášať moje diaľkové svetlá. Bez nich bolo nutné veľmi spomaliť.
Našťastie po 16 kilometroch sa cesta odklonila od pobrežia a vrazila divokou horskou dolinou do vnútrozemia. Cesta sa zlepšila, premávka zredla, no po nočnom daždi v bujnéj vegetácii stúpla vlhkosť až tak veľmi, že som nevidel cez okuliare. Musel som viackrát zastať a utreť ich, aby som sa neohrozil zlým odhadom smeru a vzdialenosti.
Po 24 kilometroch od Puerto Vallarta som odbočil do botanickej záhrady Vallarta. Bolo to super rozhodnutie. Venujem tomu samostatný post.
Po 39 kilometroch som sa vytrepal na vrchol stúpania vo výške 746 metrov nad morom.
Zjazd bol úžasný.
Od dedinky El Tuito už bola cesta so širokou krajnicou a väčsinou mi fúkal vietor zboku, až zo zadu, nuž som rýchlo zvýšil svoju priemernú rýchlosť.
30 km pred cieľom som však predsa len zastal, zjedol som jedno obrovske mango a posedel som si asi hodinku.
Nove sedlo je ešte nevysedene, príliš tvrdé. Môj zadok dosť silno reagoval. Uvidím zajtra. Možno vrátim späť to staré.
Ejido la Fortuna A Punta Perula, kde som dnes zakotvil sú rázovité, typicky mexické dedinky.
Punta Perula je úplne na pobreží s krásnou plážou, ktorá je vybudovaná. Ale nie pre američanov ako Puerto Vallarta, ale pre bohatších mexičanov.
Svedčili o tom aj ceny v reštauráciach na pláži. Boli o 100% vyššie, ako v reštaurácii o 200 metrov hlbšie v dedinke.
V pulzujúcej dedine Las Juntas y Los Veranos som zastal na kávu.
Ledva svitlo ráno. Deti sa akurát viezli do školy.
A ešte jeden iný pohľad na časť dediny Los Veranos, ktorá je pri rieke.
Botanická záhrada Vallarta.
Po nočnom daždi bolo veľmi vlhko. Všetko oblečenie na mne bolo zvonku aj zvnútra totálne mokré. Aj okuliare som si musel niekoľkokrát utrieť, aby som videl riadne na cestu.
Divoká rieka Horcones, pozdĺž ktoréj sa cesta kľukatí až do výsky 746 metrov.
Veľmi pekná dedinka El Tuito. Tu sa mi už zmenil štýl cestovania. Rovina, široká a čistá krajnica. Vietor z boku, alebo zo zadu. No super. Len už začalo byť teplo 33°C.
El Tuito. Chromý pes.
El Tuito. Ranné dojenie kráv. Možno aj nás to už čaká. Aj by som sa hlásil k zákazníkom takéhoto mliečka. A možno by som si aj rád zadojil. Nemám s tým problém.
La Cumbre. Pontiac. - Reclamed by Nature -
Krásna vertikálna erózia ...
.... v mäkkom pieskovci.
Asi už len 10 kilometrov pred Ejido la Fortuna.
Navigácia ma odrazila od hlavnej cesty na nespevnenú, poriadne hrbolatú cestu.
Ale nedbám. Aspoň som videl takýto vyčačkaný dedinský cintorín.
Námestíčko v Punta Perula. Má len jednu spevnenú cestu s asfaltkou. Ostatné cesty nie su nijako dláždené. Po daždi sú ako more blata.
Našiel som tento malý, nenápadný, ale dokonale oplotený a zamknutý lacný hotelík Delphin's.
Hotelový bazén vyzerá lákavo. Aj som sa v ňom namočil. Ale keď som zbadal, že sa okolo mňa tvoria bublinky, tak som rýchlo vliezol pod sprchu.
Pláž je široká a vypovedane krásna.
Moja mexická večera s mohutným stromom oproti.
Krásavec.
2022-09-29 STRAVA status.
Spät na Začiatok
Zatvoriť Zväčšiť
Translate