Táto stránka je hlavne o obrázkoch.
Áno, netajím sa, vždy som rád fotografoval. Aj som vo svojom živote dosť veľa času venoval štúdiu fotografie, jej obrazovým aj technickým aspektom. Nepovažujem sa však za fotografa. Nikdy som ním ani nechcel byť. Fotograf, či fotoumelec je inak krásne povolanie. Zarábať si na živobytie, fotografovať na objednávku, či akokoľvek si zarobiť peniaze fotografovaním mňa akosi nikdy nelákalo. Fotografoval som vždy z potešenia s cieľom vlastného uspokojenia. Teší ma jak samotné „cvaknutie spúšte“ v teréne, tak ma teší potom aj tzv. PostProcesing , ktorým mierne upravujem (málokedy manipulujem) svoje fotografie. V čase, keď som začal svoje „fotečky“ (rád ich tak nazývam) zdieľať na sociálnej sieti, sa rozrástol počet osôb, ktorým som tiež spôsoboval istým spôsobom radosť, ktorú oni aj neskryte prejavili. Je to príjemný pocit, ktorý motivuje, ale aj trošku zaväzuje.
Inak som obyčajný priemerný človek. Len som sa narodil s „kolesom pod zadkom“. Neviem obsedieť. Musím byť neustále v pohybe, cestovať a spoznávať. Nevynikám žiadnymi mimoriadnymi schopnosťami. Možno predsa. Mám asi trošku silnejšiu vôľu a viem asi trošku lepšie kontrolovať sebaovládanie, než je to bežné. A to asi viedlo k tomu, že som prežil celkom bohatý a dobrodružný život. A možno tiež aj to, že rád „snívam“, ako asi každý, len s rozdielom, že mne sa dosť často aj darilo svoje sny napĺňať, uskutočniť. A to aj napriek tomu, že nikdy nejdem „na doraz“. Uvedomujem si, že „nemusím“ za každú cenu. Držím sa pravidla že, ZMYSLOM KAŽDEJ CESTY JE NÁVRAT.
Koncom sedemdesiatych rokov som sa celkom slušne „rozbehol“ v jaskyniarstve. Samozrejme ako hobby. Ale bral som to tak vážne, že sa to blížilo k profesionálnej úrovni. Zameral som sa hlavne na vertikálne jaskyne, čiže priepasti. Ich zdolávanie bolo mimoriadne dobrodružné a vyžadovalo rôzne technické riešenia. Nakoľko som od Boha dostal trošku technického talentu, tak sa mi darilo rôzne predstavy a riešenia úspešne pretavovať do sveta jaskýň. Časom sa zo mňa stal celkom slušný odborník na zdolávanie priepastí na lanách, ale aj v iných technických odvetviach súvisiacich s jaskyniarstvom. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa hobby zmenilo na profesionalitu. Založili sme s manželkou malú súkromnú spoločnosť, ktorá vyrábala potreby pre jaskyniarov. MEANDER, s.r.o. bol názov firmy, ktorej vznik, rozkvet a útlm si môžete prečítať tu. Ako jaskyniar-lezec som strávil tisícky hodín visiac na lanách v priepastiach, ale aj na kostolných vežiach a priemyselných konštrukciách, aby som si na svoje hobby zarobil peniaze. Moje skúsenosti na lanách z jaskýň som preniesol do profesionálnej sféry a od roku 1992 až do 2017 som vyškolil a preškolil tisíce klientov na práce vo výškach pomocou lanových prístupov.
Po istých organizačných zmenách v slovenskom jaskyniarstve, kedy sa vstup do jaskyne začal hodnotiť, ako ilegálna činnosť a povolenie sa dalo vybaviť len raz za rok ministerskou výnimkou s 1000 korunovým kolkom, som prestal chodiť do jaskýň. Na jaskyniarstvo som však nezanevrel. Stále sledujem slovenskú a trošku aj svetovú jaskyniarsku scénu. Akoby nie? Veď tých 25 rokov intenzívneho jaskyniarčenia boli asi najkrajšie roky v mojom živote. A stále sú pevné aj kamarátske vzťahy, ktoré vznikli v drsných podzemných podmienkach, kde sme vo vysoko riskantných situáciách bežne zverili svoj život do rúk priateľa.
V roku 2006 som bol zvedavý, ako reaguje môj organizmus na výšky. Bol som už pred tým na štvortisícovkách, aj Mont Blanc som už mal vylezený, ale chcel som skúsiť aj niečo vyššie ako sú Alpy, nuž som sa vybral na Elbrus. Tam som zistil, že môj organizmus spoľahlivo funguje aj vo väčších výškach, nuž som sa vybral aj na iné kopce, v Andách, Pamíri aj v Himalájach . Dokonca som sa pokúsil aj o osemtisícku, na ktorej som však nemal šťastie. Keďže patrím do skupiny studenorukých ľudí, teda tých čo v zime trpia na nedokrvenie periférnych častí tela, som usúdil, že s vysokohorským lezením musím skončiť.
A tak začalo ďalšie obdobie v mojom živote na dvoch kolesách. Horský bicykel sa stal na ďalších dvanásť rokov dôležitou súčasťou v mojom živote. Dnes, vzhľadom na môj pokročilý vek jazdím už na elektrobikoch, ale to nič nemení na fakte, že sa na dvoch kolesách ešte stále cítim dobre a užívam si to.
Ak niekoho zaujímajú dôležité momenty z môjho života, tak ich nájde v mojom CV tu.
