TALISMAN
Ach… Mexiko.
Stal sa presný opak toho, čoho som sa obával.
Zamiloval som si ho.
Úžasná krajina. Perfektne fungujúca s duchom krásnymi ľuďmi.
Väčšina z nich žije dnešku a je šťastná.
Verím, že tu nechcú anglosaskú kultúru s pozlátkom a všetkou tou falošnosťou, ktorú ponúka.
Majú všetko čo potrebujú. A čo im chýba, to si šikovne zabezpečia.
Sú hrdí na svoju históriu, kultúru a národnú identitu.
Majú výbornú a chutnú kuchyňu. Každý si tu nájde to vhodné pre seba. A lacno.
Bežné, pre každodenný život potrebné služby sú tu dostupné prakticky takmer 24 hodín denne.
Pri cestách dostanete kávu, občerstvenie, môžete sa dobre a lacno najesť takmer každých 10 kilometrov vo dne aj v noci.
Doteraz som bol zamilovaný do argentínskej Mendózy, ktorá leží vo veľmi akceptovateľnom klimatiickom pásme. Taktiež s veľmi fungujúcim systémom každodenného života. Stale som vravel, že je to miesto, kde by som vedel prežiť aj celý život.
Ale teraz si to myslím už aj o Mexiku. Vedel by som si tu vybrať miesto na usadenie sa.
Také čosi môže vyhovovať mne a podobným, ktorí si nepotrpia na luxusné civilizačné výdobytky.
Samozrejme sú aj tu negatívne stránky. Ale tie sú všade. Ani ich nebudem spomínať.
A teraz trošku štatisticky:
Som na ceste 135. deň. Z toho čistého bicyklovania 107 dní.
V Mexiku som plánoval prejsť 3.325 km, s prevýšením 13.451 m.
V skutočnosti to bolo 3.972 km a prevýšenie až 31.206 m.
(Tabuľka so štatistikou je v prílohe)
Ak sa mi bude dariť a aj počasie priať, tak za dobré dva týždne by som mal doraziť do Panama City, kde bude zhruba polovica mojej púťe.
Doteraz úplne jednoznačne cítim vašu podporu. Aj napriek drobnostiam sa mi darí držať harmonogram.
Na svoje telo, „hlavný motor“ si dávam pozor a patrične si ho udržiavam.
Psychicky som vyrovnaný a s plným vedomím spracovávam a zvládam všetko čo po ceste stretávam. Predpokladané aj neočakávané veci zatiaľ riešim s prehľadom.
Môj dopravný prostriedok sa zatiaľ správa na jedničku. Pomaly už poznám všetky jeho zvláštnosti a snažím sa mu dať všetko čo potrebuje. Našťastie tá potreba je takmer nulová. Ten bicykel je totálne bezúdržbový. Musím skôr rešpektovať a prispôsobovať jazdu kvôli zaveseniu mojich brašní. Už aj sedadlo mám definitívne vyriešené.
Mnohým sa nepozdáva, prečo jazdím tak zavčas rána, prečo si neodpočiniem, prečo sa neidem pozrieť sem, či tam.
Fakty:
1. Som sám.
2. Môj bicykel váži 80 kg
3. Môj bicykel vzbudzuje pozornosť potencionálnych zlodejov.
Tieto fakty ma nútia k trasám a štýlu jazdy, ktorý v daných podmienkach posudzujem ako najbezpečnejšie.
Spať vonku pod stanom by mohlo byť tu v týchto končinách krajne nebezpečné.
Je tu dosť husté osíslenie a vôbec nie je jednoduché nájsť bezpečné odľahlé miesto.
Skrýšu si v týchto končinách hľadajú aj tisícky migrantov, ktorí pešo tiahnu na sever.
Hotely sú tu tak lacné, že nemá význam voliť sparťanský štýl. Najmä v mojom veku. Nemám s tým problém, ale ak nemusím, tak nebudem.
Prosím vás, všetkých, čo ma sledujete, držte mi palce aj naďalej. Cieľ je ešte veľmi ďaleko. Na každéj maličkosti záleží a vaša podpora je fantastická. Povzbudzuje ma, dáva mi energiu a veľmi zvyšuje nádej na úspešný záver.
Ak toto čita niekto, kto ma nesleduje od začiatku, tak tu je ako som začínal v Anchorage:
A tu je prvé hodnotenie po 3000 kilometroh::
Tu je odkaz zhodnotenie po 6600 km.
