Malá ale krásna krajina.
Mám ju skoro tak rád ako miesta kde som sa narodil a prežíval väčšinu svojho života.
Vždy sa rád vraciam do Slovinska, kde sa nachádza komplexný najbohatšie vyvinutý krasový fenomén, ktorému asi rozumiem trošku viac, ako bežný turista. Okrem krasu má aj krásne hory. Júlske Alpy, okrem našich slovenských hôr sú horstvo, kam som sa najradšej a najviac vracal vo svojom živote. Triglav (2864 m) som zliezol trikrát rôznymi cestami. Milujem tento Bohom pobozkaný kút našej zemegule. Jej prírodu, ale aj ľudí tam žijúcich. Sú otvorení, priateľskí a absolútne spoľahliví.
Po niekoľkých rušných rokoch svojho života som sa opäť rozhodol vrátiť a navštíviť niekoľko krásnych lokalít. Jeseň v druhej polovici septembra, keď sa lesy odejú do krásneho farebného šatu s prevládajúcimi teplými farbami a prvé mrazíky zafarbia čučoriedky do lesklo červenej až purpurovej farby je asi najkrajší termín. Vtedy, keď už masy turistov zmiznú a počasie je celkom ustálené. Cestu som začal pripravovať ešte v zime mysliac na mojich priateľov „Elbrusákov“, no akosi, nikto z nich si v tom termíne nenašiel voľný týždeň. Napokon som našiel partnera. Martina Fratriča, s ktorým nás spája niekoľko krásnych a nezabudnuteľných dobrodružstiev v Tatrách, Alpách, Číne, či v posledných rokoch na drsných MTB trailoch. Sme rovnakého zmýšľania s veľmi podobným svetonázorom. My sme spolu vždy v pohode. A to je jedno, či svieti slnko, či je búrka, či fujavica. Vždy vieme čas vyplniť zmysluplne. Ak nie inak, tak si otvoríme fľašku excelentného vínka, štrngneme si, pozrieme si navzájom do očí a zaleje nás príjemný pocit priateľstva a spolupatričnosti. Zlé počasie, či iná nepríjemnosť nám môže byť ukradnuté. Ešte vždy to tak fungovalo a verím, že to aj vydrží.
Boli sme spolu jeden týždeň, od nedele 16. 9. do nedele 23. 9. 2018. A zažili sme toho neúrekom. Hory, jaskyne, raft aj MTB. Domov sme sa vrátili poriadne unavení, ale do prasknutia nabití zážitkami.
V tomto bloku je niekoľko obrázkov z prvých dvoch dní, ktoré sme venovali jaskyniam, asi najatraktívnejším a najnavštevovanejším lokalitám v Slovinsku. Prosím, hlavne odborníkov, aby mi prepáčili kvalitu fotiek z podzemia. Boli nafotené len z ruky a použité len svetlo prítomné v turistických jaskyniach. V Križnej jame som tiež fotil len z ruky a použil len svetlo troch čeloviek, upevnených na našich prilbách. Nepoužil som žiadny filter, blesk, ani statív!
Javorniky mountains, from Rakek. Vody stekajúce z hôr Javorniki tvoria riečku Rak a spolu s vodami z Cerknišského jazera miznú v podzemí Rakov Škocianu. Obyčajne na jeseň, v zime a na jar po výdatných dažďoch a topení snehu sa sporadické jazero (polje) Cerkniško jezero zaplní. A je to nemalá plocha, až 35 km štvorcových.
Rakov Škocjan - Želske jame (Želske cave). Vody rieky Rak sa a začiatku predierajú bizarnou kaňonovitou jaskyňou s miestami prepadnutým stropom, ktoré sa volajú Želske jame.
Rakov Škocjan - Želske jame.
Rakov Škocjan - Želske jame with Mali Naravni most (Small Natural Bridge). Malý prírodný most (hore v strede). Prechádza ním turistický chodník.
Rakov Škocjan - Velki naravni most (Great Natural Bridge). Za Želskou jamou vody pretekajú malebnou meandrujúcou dolinou až k veľkému prírodnému mostu, za ktorým miznú v jaskyni Tkalca jama. To celé je dlhé asi 2,5 km a je to len malá súčasť krasového systému Ljubjanice.
Postojnska jama. Postojnská jaskyňa je podľa všetkého asi najnavštevovanejšou turistickou jaskyňou na svete. Na priečelí vstupnej budovy je latinský nápis: Im mensum ad antrum aditus! Vstúp pútnik do tejto nekonečnej jaskyne!
Postojnska jama. Na trase viac ako 2 km dnu a potom von, vezie návštevníkov vláčik na oceľových koľajniciach. Technická úroveň vláčika sa nezmenila za 42 rokov, kedy som jaskyňu navštívil prvýkrát.
Postojnska jama. V hlavnej letnej sezóne navštívi jaskyňu až 10 tisíc návštevníkov denne. Vstupenka stojí 28 €. Áno, je to fabrika na peniaze.
Postojnska jama. Jaskyňa je krásna a určite sa stane pre každého návštevníka nezabudnuteľným zážitkom.
Postojnska jama. Tento pár vedľa seba stojacich rozdielnych stalagnátov je symbolom jaskyne.
Predjamski grad. Predjama sa nachádza 8 km severne od Postojnej. Stredoveký hrad bol postavený do portálu obrovskej jaskyne. Vytvára obraz ako z rozprávky.
Predjamski grad. Väčšina hradu je pod skalným previsom, teda strecha nie až tak nutná.
Predjamski grad. Obranné delá a zbrane mali v hrade veľmi výhodné postavenie.
Predjamski grad. Za hradom sa rozprestiera komplikovaný jaskynný systém. Veľmi dobré miesto schovať niečo, alebo niekoho.
Predjamski grad. Najznámejším majiteľom hradným pánom bol Erazmus Predjamski, ktorý odolával dobíjaniu niekoľko desiatok rokov. Jedlom, pušným prachom a ostatnými potrebami zásoboval hrad cez komplikovanú jaskyňu, ktorá mala viacej vchodov. Napokon ho zradili a delová guľa ho zabila keď sedel na záchode, ktorý trčal von z hradného múru.
Škocjanske jame. Škocjanská jaskyňa je ďalšia obrovská jaskyňa, ktorá sa nachádza asi 40 km juhozápadne od Postojnej. Malá rieka, či skôr veľký potok Reka sa po 50 kilometroch ponára do podzemie v bizarnom, vizuálne nesmierne atraktívnom ponore pod 140 metrov vysokou skalnou stržou. Na tomto obrázku je starý fosílny ponor, ktorý sa dnes nachádza asi 30 metrov nad riečiskom.
Škocjanske jame. Návštevník vstupuje do jaskyne horným otvorom a postupne klesá časťou jaskyne zvanou Tihe jame (tichá jaskyňa).
Škocjanske jame. Po pár sto metroch pozvolného klesania sa návštevník zrazu ocitne s stene obrovského podzemného kaňonu, ktorý je miestami vysoký až 140 metrov a široký 30-50 metrov.
Škocjanske jame - Hankeys bridge. Reka po 2,5 kilometroch podzemným kaňonom napokon mizne v obrovskom závale so sifonom, až napokon po 53 kilometrovej púti vyviera neďaleko talianského Triestu v obrovskej vyvieračke Timava. Pravda, na jej podzemnej púti viacero vertikálnych jaskýň siaha až na jej riečisko, ale všetky sú samostatné, navzájom nie sú prepojené.
Škocjanske jame. Naša návšteva jaskyne sa uskutočnila vo veľmi suchom počasí, preto je hladina podzemnej rieky kľudná ako zrkadlo. Ale väčšinu roka, hlavne od neskorej jesene až do leta, buráca dnom jaskyne mohutná riava s hlukom, že len ťažko porozumieť slovám sprievodcu.
Škocjanske jame. V horných partiách jaskyne sa nachádzajú krásne sintrové kaskády.
Škocjanske jame. Po asi jednej hodine pobytu v obrovskej jaskyni ju napokon opúšťame cez starý mohutný portál, ktorý je asi 30 metrov nad riečiskom. Doprava vedie chodník ku výťahom a doľava k schodišťu, ktoré sa kľukatí bizarnými zakutiami obrovského ponoru ešte 80 metrov hore až na parkovisko.
Križna jama. Cerrar`s Hall.
Keď Križna jama, tak Aloz Troha, a keď Aloj Troha, tak Križna jama sa vybaví v mojej hlave.
S Alojzom sa poznáme od roku 1989. Vstup do jaskyne sa nachádza na Alojzovom súkromnom pozemku, v jeho lese. Alojz sa celý život veľmi intenzívne podieľal na prieskume a výskume v jaskyni, na jej sprístupnení a až neskutočne pedantnej ochrane celého jej fenoménu. Je typ človeka, ktorý sa ani na chvíľku nezastaví. Keď treba, tak vyrúbe stromy v svojom lese, napíli z nich dosky a foršne, až napokon si vyrobí nábytok a všetko potrebné pre svoju potrebu. Od A po Z. Čosi také v dnešnej Európe je už veľmi ojedinelé.
Križna jama je asi najkrajšia jaskyňa, ktorú som kedy navštívil. Jej známe časti sú dlhé 8 kilometrov. Nachádza sa pri dedinke Bloška Polica, kde Alojz žije a jej vody pretekajúce aj Novou Križnou sa napokon vlievajú do Cernišského jazera. Jaskyňa je sprístupnená, ale návštevníci dostanú overaly, gumové čižmy a prilby s čelovkou. Bežný návštevníci vstupujú do jej útrob len asi 500 metrov.
Križna jama. In front of 1st lake. Celé hlavné riečisko je v širokej chodbe. Dno riečiska je na celej ploche pokryté sintrovými čipkami okrovej farby.
Križna jama – 1st lake. Prvé jazero. Toto je miesto, kde končí návšteva bežných turistov.
Križna jama. 2nd lake. Na druhom jazere musíme meniť čln. Čaká nás 1 kilometer dlhé plavba krásnou jaskyňou.
Križna jama. Port of Venice (Beneški pristan). V suchom období hladina klesá o pár centimetrov. Je treba vystúpiť z člna a veľmi, veľmi opatrne ho preložiť do ďalšieho jazera.
Križna jama. Rapids between 9th and 10th lake. Pri vysokých stavoch prúdiaca voda vytvára evorzné čeriny na obnažených skalných stenách.
Križna jama. Port of Venice (Beneški pristan). Sintrové výplne jaskyne sú veľmi bohaté formou aj farbami. Voda v jazerách je krištáľovo čistá a smaragdovo zelená.
Križna jama. Barriers between 11th and 12th lake. Cieľ našej dnešnej cesty je Kalvarija. To znamená 1 km člnkovania, ale ten je nutné prekladať cez sintrové hrádze megzi jazerami 20 krát.
Križna jama. Pirates ship (Piratska ladja). Pirátska loď. Pripomína ju formácia kvapľovej výzdoby.
Križna jama. A konečne Kalvarija. Tu sa jaskyňa rozvetvuje. Smerom napravo pokračuje zablatená vetva Blatni rov a doprava čistá vetva Pisani rov.
Križna jama. Kaskádové jazierka na dne chodby Kalvarije sú po celéj šírke pokryté sintrovými hrádzičkami okrovej farby.
Križna jama. Curtains at Calvarija. Na stenách a strope Kalvarije, kde už nesiahajú vody počas povodní sa vyvinuli krásne drapérie.
Grotta Gigante, Italia. Grota Gigante je ďalšia obrovská jaskyňa ktorú sme navštívili. Nachádza sa už na území talianska, pri dedinke Opicina nad Triestom. Jaskyňa je známa od nepamäti. Ľudia ju využívali na uskladnenie potravín v letnom období a aj ako skrýšu v časoch vojen.
Grotta Gigante. Návštevník musí zostúpiť možno aj 500 schodov, do hĺbky až 130 metrov, až na dno gigantického podzemného priestoru vysokého až 100 metrov.
Grotta Gigante. Dve svetlé vertikálne pásy na obrázku sú zakrytované vlákna 93 m dlhej pendule (najdhšej na svete). Slúži na meranie pohybov zemskej kôry spôsobovanej mesačnou príťažlivosťou, podobne ako je morský príliv a odliv. Na dne sály je aj veľmi citlivý seizmograf.
Grotta Gigante. Celý obrovský podzemný priestor je plný kvapľovej výzdoby a je krásne osvetlený. Nie ako v Slovinsku, kde osvetlenie veľmi chabé.
Grotta Gigante. Tento veľký stalagmit je symbolom jaskyne. Zvláštne odstávajúce útvary na bokoch sú spôsobené tým, že voda naňho kvapká z veľkej výšky.
Vilenica – cave The entrance field in front of the cave is a well cultivated place decorated with lapiaz blocks and some relief sculptures made by sculptors from round the World. These sculptures are created mostly in local Lipican marmour. The side house is a club house of the Sežana caving club.
Vilenica. Martin and Jaka in entrance chamber. Keď Vilenica, či ostatné jaskyne v okolí Sežany a Divače, tak Jaka Jakovčič sa mi pripomenie. Je to už 42 rokov, čo som Jaku prvýkrát stretol v Sežane. Odvtedy sme priatelia a z času na čas sa niekde stretneme, a pravde sme v spojení na internete. Jaka bol našim sprievodcom vo Vilenici.
Vilenica. Je podľa všetkého najstaršia turistická jaskyňa na svete. Je rozdiel medzi sprístupnenou a turistickou jaskyňou. Existujú záznamy z roku 1633 o tom, že návštevníci za vstup do jaskyne platili.
Vilenica. Známe časti jaskyne sú dlhé 1800 metrov. Ale sprístupnená a osvetlená časť meria len 500 metrov.
Vilenica. Vo Vilenici prakticky takmer nenájdete obnaženú základnú horninu. Steny, podlaha aj strop sú úplne pokryté kvapľovou výzdobou. Prevláda žltá, červená a hnedá farba.
Vilenica. Z povrchu ešte prenikalo trošku denného svetla keď sme vystupovali z jaskyne. Ponáhľali sme sa aby sme ho ešte využili na návštevu ďalších zaujímavých lokalít.
Trieste. The only Italian town on East shore of Adriatic sea. A short visit after Grota Gigante.
Trieste. Palazzo del Municipio on Piazza dell Unita.
Trieste. The harbor.
Lipica. (význam slova: Malá lipka) Pravdepodobne najznámejšia plemená farma v Európe. Rozprestiera sa v krásnom borovicovo dubovom parku. Je obľúbenou turistickou destináciou.
Lipica. – Allegra asked me to open the door and take her out. Typical Lipican horse is white, but rarely there are also chestnut, brown or black horses.
Lipica. A bit strange, but visitors can walk into the stable and pet the horses. I expect it is a marketing only, and visited horses are 3nd Class or half dead ones.
Lipica. Dvakrát týždenne sa koná parcour-show pre návštevníkov v hale na pilinách. Závesy sú zatiahnuté a farebné osvetlenie veľmi, veľmi slabé, takže diváci vlastne nemajú šancu vidieť koníky ani jazdcov tak, ako na tomto obrázku. Je to len vďaka super senzoru môjho fotoaparátu, ktorý je omnoho citlivejší ako ľudské oko.
Lipica. Mramorový lom. Menej známa, či skôr vôbec neznáma zvláštnosť Lipice. Toto je nový lom. V podzemí sú kilometre vyťažených chodieb v svetlo okrovom mramore.
Lipica. The Old marble quarry.
Lipica. Marble quarry. Rezanie mramoru diamantovým drôtom.
Najväčšie ľadovcové jazerá Slovinska.
Bled. Vyhľadávaná turistická destinácia pod úpätím Júlskych Álp pri rovnomennom jazere, ktoré je ľadovcového pôvodu. Na skalnom brale v strede záberu je hrad z 11. storočia. Uprostred jazera je malebný ostrov s pútnickým chrámom Nanebovzatia Panny Márie.
Bled. Cloudy afternoon. Oblačné popoludnie s krátkym zábleskom slniečka z bledského hradu. Je jedno z ktorej strany prídete do Bledu. Ovanie vás pocit šťastia a pocitu, ako keby ste boli v raji. Nie div, že je v každom ročnom období plné turistov.
Vintgar Gorge or Bled Gorge (Soteska Vintgar). Tiesňava Vintgar, alebo aj Bledský kaňon. Už menej známy ako mestečko s hradom, jazerom a malebným ostrovčekom. Ale mal by ju zažiť každý návštevník Bledu, ktorý má čo i len trošku viac síl ako ten starý lenivý cap. Riečka Radovna sa na dĺžke viac ako 1,5 km vrezáva medzi kopce Boršt 931m and Hom 834 m.
Vintgar Gorge. Návštevník prechádza tiesňavou až niekoľko sto metrov dlhým dreveným chodníkom, náročne budovaným v stenách tiesňavy.
Vintgar Gorge. Na miestach kde sa dolina rozšíri a riečka spomalí, je úchvatný les skalných mužíkov, ktoré tam spontánne stavajú návštevníci. Pravda, každé leto nové, lebo ich strhnú jarné vodné riavy.
Bohinjské jazero. Je najväčšie celoročné jazero v Slovinsku. Má viac ako 300 hektárov a ním začína Bohinjská dolina. Je súčasťou Júlskych Álp a patrí do Triglavského národného parku.
Izvir Savice. Savica vyviera monumentálnym dvojitým vodopádom, ktorého horná časť je vysoká viac ako 70 metrov. Výver Savice, je jedným z napájačov Bohinjského jazera a začiatok rieky Sávy, ktorá pretína Balkán cez Slovinsko, Chorvátsko a Srbsko až po viac ako 900 kilometroch vlieva do Dunaja.
Júlske Alpy- žiaľ počasie nám neumožnilo fotiť krásne horské panorámy.
Mali sme v pláne okružnú túru dlhú asi 22 km s prevýšením 1200 metrov. Vyrazili sme s prvým svetlom od Koči pri Savici. Veľmi strmý chodník sa hadil v 500 metrov vysokej stene až po Črno jezero, adkiaľ pokračoval chodník už menej strmo, ale ďalších 500 metrov až ku Koči pri Troglavskih jezerih.
Perina inverzných oblakov nad Bohinjským jazerom.
A vychádzajúce slniečko sa začína opierať aj do Bohinjskej doliny.
Crno jezero. (Black lake) Je posledné jazero v doline Triglavských plies. Nachádza sa asi 500 metrov nad vodopádom Savica. Stáva sa, že pri prudkom topení snehu a výdatných jarných lejakoch toto jazero už nestíha pohltiť všetku vodu a tá sa prelieva a valí dolu stenou, vytvárajúc tak obrovský kaskádovitý vodopád vysoký až 600 metrov.
Dvojno jezero (Double lake) a Koča pri Triglavskih jezerih. Včas ráno to vyzeralo sľubne, ale napokon sa nám slniečko stále schovávalo nad plytkú ale dosť súvislú oblačnosť.
Táto jeseň bola mimoriadne teplá. Ešte nebol ani len ranný mráz ako obyčajne, ale zato čučoriedkové kríčky sa už krásne sfarbili do červena.
Z doliny Triglavských plies na Komnu sme prechádzali zvlnenou krasovou planinou asi 8 kilometrov. Bolo dobré, že nám nezapršalo a že sme si občas užívali aj slniečko.
Ríbezľa hôrna krásne zdobila biele škrapy.
Slniečko sa schováva nad Tolminským kukom.
Bohinjské jazero a Bohinjská dolina z Domu na Komne. Odtiaľ bolo treba už len zostupovať strmým chodníkom vybudovaným v 1. Svetovej vojne, 900 metrov dolu až nášmu autu.
BOBEC- Horské adrenalínové stredisko na rieke Soča.
Lanovka na Kanin. Prvý deň v tejto lokalite, ihneď po ubytovaní a vyriešení malého technického problému na jednom z bikov sme ešte stihli poslednú lanovky na Kanin.
Za 15 minút nás vyviezla 1700 metrov bez presadania. To bolo super!
Ďalších 90 metrov sme museli vyšlapať, či skôr vytlačiť biky po strmej suti. Okrem toho sme prakticky nič nevideli. Boli sme v mračnách.
Konečne sa nám trošku otvoril pohľad aj na taliansku stranu. Tu sa nám začínal freeridový trail 1800 metrov dolu do Bovca.
Horná časť Krnice. Šotolinový a skalnatý trail s množstvom prudkých otočiek.
Ešte stále horná časť trailu Krnica so skalami veľkosti od futbalovej lopty až po fúrik.
Stredná časť trailu v trávnatom a kosedrevinatom teréne. Miestami veľa prudkých otočiek a aj meter vysokych dropíkov.
Usadlosť Krnica. Polcesta dolu do Bovca. Dolná časť v lese po starej vojenskej ceste. Veľmi pekný a celkom technický úsek zjazdu. Martin si zabudol prilbu na hornej stanici lanovky. Zistil to až na traily, odkiaľ už prakticky nebol možný návrat. Musel jazdiť veľmi opatrne.
Druhý deň nám pršalo takmer v kuse. Ale na ráfte to nevadí. Aj tak sa tam človek zamočí prakticky celý.
Dosť málo vody v rieke. Veľmi suché leto a jeseň. Takže aj kaskády boli dosť mierne.
Podaktorí sa aj poriadne vybláznili vo vodnom živle.
Posledný deň nám opäť začal daždivý. Vybrali sme si trail v Osojnici, a to z Božice do Srpenice.
Bolo treba vyšlapať asi 1000 metrov. Hore na lesných cestách plných mlák a blata.
Podpinky. Les bol plný húb všetkého druhu.
Majiteľ tejto horskej usadlosti sa nie veľmi tešil množstvu bajkerov križujúcich jeho súkromný pozemok. Žiaľ obchádzka nie je možná. Varovali nás, aby sme si dali pozor. Môžu tam byť natiahnuté drôty, či ostré predmety v dráhe.
Dolná časť trailu vedie v stene rokliny Sušec. Trail bol plný šotoliny, ale aj tak sme tie switchbacky jazdili. Nezvládnuť ich mohlo byť fatálne. Hneď za chodníkom je strž hlboká asi 80 metrov.
Na celkom dolnej časti je spevnený chodník pre turistov, ktorí tak v sezóne húfne chodia ku krásnym vodopádom.
Celkom posledná zastávka na našej ceste po Slovinsku bola vyvieračka a vodopád Boka. Žiaľ tieklo z nej málo vody, lebo bolo suché leto aj začiatok jesene. Zato, na vodopád na obrázku je vysoký 30 metrov.