Jesenná cyklotúra 1. deň. Tornakápolna - Bušince
Trošku som sa zrovnal, utriasol som si v hlave aktualnu bláznivú dobu a dočasne sa vraciam na FB. Zdieľať však mienim len tematiku, ktorá sa netýka spoločenských, politických a náboženských tém.
Po krásnej a dobrodružnej letnej cyklotúre na ostrov Hvar v chorvátskom jadranskom mori som sa rozhodol absolvovať ešte jednu, tzv. Jesennú cyko túru (JeCT).
(Koho by zaujímala moja letná cyklotúra, tak ju nájde v mojom profile v aplikácii STRAVA),
Teda dnes zdieľam: JeCT – 1. deň
Tornakápolna, ráno 06.10 hod. Môj ebike R&M Homage GT Rohlof mal pri štarte hmotnosť 59 kg, ako menší motocykel. Teda aj napriek asistencii "bude čo šlapať".
Tornakápolna. Akurát vstáva slniečko. Je len 6°C.
Ranné Jósvafő.
Ostré ranné, šikmé svetlo ožaruje východný aggtelecký chotár.
Trizs. Športový rybníček. Keď som sa vynoril z lesa a zbadal som tento úkaz, hlavou mi preblyslo, že niekto páli suchú trávu.
Ale to sa teplá voda z hladiny odparovala za chladného rána.
Nenáročná, ale krásna zvlnená krajina pri Zádorfalva. Na jar som odtiaľ v jednej reportáži zdieľal fotečku s krásnymi mraveniskami a s komentom, že je to asi najzamraveniskovanejšie miesto na zemeguli. Aj dnešne ranné šikmé svetlo zvýrazňuje tisíce z nich.
Už sa farby nalievajú. Ale teplo je len na obrázku. V diaľke už ručali jelene.
Serényfalva.
Hraničný prechod pri Lenartovciach. Nestíhajú, alebo nechcú všetko kontrolovať.
Šimonovce (Simonyi). Veľmi chudobné, ale pekné dedinky na juhu Slovenska.
Hostice, (Gesztéte).
Hostice, (Gesztete). Už len rujny ostali z kaštiela rodiny Putnokyovcov.
Petrovce, (Péterfala). Futbalové hrisko. Sieťka je ešte na bráne, ale sa tu asi uprednostňuje iný "šport".
Petrovce, (Péterfala). Tadiaľto sa ide ku kostolu a fare.
Petrovce, (Péterfala). Pán farár Attila Juhász, s jeho mamkou Jolikou a ja ako "letný Mikuláš".
Petrovce, (Péterfala). Pan farár Attila Juhász vo svojej pracovni.
Hajnáčka - Šťavnica. Jeden z mnohých prameňov kyseliek.
Hajnáčka. Vulkanický sopúch trči nad obcou.
Hajnáčka. St. Stephanus Rex.
Krásna socha z dreva, ktorú vystrúhal môj priateľ János Lukács v roku 2016.
Hajnácska. Menodarkyňa malého mestečka.
Hajnácska. Dcéra hunského vezíra Hubu.
Mohutný fiľakovský hrad. Naposledy som tu bol v 70-tych rokoch, a bola to len rujna. Všetka česť osobám, ktoré to dali do dnešného stavu.
Pohľad na Fiľakovo z hradnej veže.
Pohľad z fiľakovského hradu do Šid-skej doliny.
A pohľad smerom na Biskupice.
Toro je zrekonštruovaná bašta. Ale v hradnej veži sú štyri poschodia krásneho múzea, od paleontológie počnúc, až po 3D vizualizácie. Naozaj to stojí za návštevu.
Lučenec.
Veľká nad Ipľom, (Vilke). Túto kostolnú vežu som v roku 1971 natrel na nezvyčajnú farbu. Hráškovo zelenú si určil mladý, žoviálny, ale veľmi obľúbený farár Zoltán Petik, ktorý už vtedy vedel, že čoskoro musí umrieť na nevyliečiteľnú chrobu. Pred tým, čo som stiahol laná z veže, som musel rozbiť fľašu šampanského o kovaný kríž na špici veže.
Veľká nad Iplom, (Vilke). Terajšieho pána farára som nenašiel doma. Chcel som sa s ním porozprávať. Nuž som to urobil s Evou Hukkelné, ktorá sa rozvravela na peknom kvietkovanom dvore priamo pod kostolom.
Muľa, (Rárosmulyad). Nezvyčajna to stavba kostola. Už so nemal chuť, ani guráž zisťovať, kto bol architektom.
Bušince, (Bussa). Na milé prekvapenie ma tento súkromný penzion ubytoval.
Pre túto pizzu som však musel bikovať 4+4 km do Čelár, kde som si je prevzal cez bránu. Rýchlo som s ňou šľapal späť do Bušiniec, aby nevychladla. A dorazil som ju v jedinej krčme, kde vládla super atmosféra.
2021-09-06 STRAVA status